Prideľovanie dotácií z Bruselu bude spravodlivejšie
Minister Ľubomír Jahnátek prijal zástupcov Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska (ZPCRS): predsedu predstavenstva
Roberta Kovacsa, podpredsedu Stanislava Ferecha a výkonnú riaditeľku Evu Tomkuljakovú.
Predseda predstavenstva Robert Kovacs na úvod zhrnul históriu i súčasnosť pestovania cukrovej repy na Slovensku pred
i po vstupe Slovenska do Európskej únie. Zároveň predstavil ministrovi základnú osnovu koncepcie pestovania cukrovej
repy na Slovensku v rokoch 2014-2020, ktorá sa opiera o nasledovné kľúčové body:
- spoločná poľnohospodárska politika,
- spoločná organizácia trhu – sektor cukor po hospodárskom roku 2015/2020,
- štátna pomoc,
- integrovaná ochrana rastlín,
- podpora závlah,
- čerpanie finančných prostriedkov z operačných programov EÚ.
„Pred rozdelením ČSFR na Slovensku existovalo 10 cukrovarov, dnes reálne fungujú dva. Reforma EÚ spočívala v stanovení
takých podmienok a benefitov, ktorým majitelia cukrovarov a mnoho pestovateľov cukrovej repy nevedeli odolať. Na dôvažok,
politika vtedajšieho rezortu pod vedením Zsolta Simona bola taká, že čelní predstavitelia ministerstva nás presviedčali,
aby sme si zobrali krásne dotácie a prestali repu pestovať. Ja som sa však pýtal – my sme poľnohospodári, peniaze sa minú
a čo budeme potom robiť?“ povedal predseda predstavenstva. Vychádzajúc zo základnej koncepcie, následne zástupcovia ZPCRS
rozvinuli každý bod osnovy, priblížili stratégiu, ako požadované úlohy dosiahnuť a ako sa vyhnúť úskaliam a problémom pri
ich uplatňovaní.
„Vidím, že ste mi už dali aj konkrétne úlohy, takže, budem sa snažiť o čo najlepší výsledok,“ s úsmevomodpovedal minister
Ľ. Jahnátek a následne pokračoval: „Som rád, že ste prišli za mnou pripravení, s nastavenými cieľmi, stratégiou, návrhmi
koncových čísel, ktoré vychádzajú z podrobných analýz. Zhoduje sa to s mojou predstavou komunikácie a spolupráce ministerstva
s profesijnými združeniami. Je fakt, že ekonomická situácia je napätá. Štát, aj ministerstvo musia šetriť a neočakávajte,
že na štátnu pomoc bude vyčlenený nejaký obrovský balík peňazí. Dokonca aj nároky na získanie dotácií z Bruselu budú
komplikovanejšie, ale myslím si, že spravodlivejšie. Spolu teda musíme nájsť priestor ako čo najefektívnejšie podporiť
naše poľnohospodárstvo, ale i živočíšnu výrobu a to z finančných zdrojov o ktoré sa budeme musieť tvrdo pobiť – či doma,
alebo v Bruseli. Musíme nájsť však aj synergiu v ich uplatňovaní – ak podporíme pestovanie určitej plodiny, musíme mať
na mysli okrem riešenia nezamestnanosti – zamestnanosť pri pestovaní zeleniny je evidentne iná, ako napríklad pri
obilninách – ale zároveň musíme mať vyriešené spracovateľské kapacity či realizáciu umiestnenia v obchodnej sieti.
Pritvrdili a zvýšili sme počet kontrol, znovu zavedieme zákon o obchodných reťazcoch, novelizujeme zákon o potravinách
atď. Budeme preferovať kombinované družstvá, kde je rastlinná i živočíšna výroba, a to predovšetkým špecializovaná – pestovanie
ovocia, zeleniny, vinohradníctvo či chov vodnej hydiny. Celé sa to však musí uzatvoriť v koncepcii, ktorú si nevymyslel
Jahnátek, ale ktorá dá podporu, zmysel a synergiu celému rezortu.“
Na záver stretnutia prediskutovali aj reálne problémy s podvojným podávaním žiadostí o dotácie, či skúsenosťami s praktikami
obchodných reťazcov na Slovensku. „V mnohom sme si však na vine aj sami, nekooperujeme spolu a pílime si pod sebou konár,“ povedal
na margo farmárov a poľnohospodárov Robert Kovacs. „Niektorí z nás, keď predajú svoju produkciu, následne ju radšej budú dovážať
zo zahraničia, ako by spolupracovali s domácim producentom – preto tisíce ton slovenských zemiakov putovali minulý rok do stanice
na výrobu bioplynu... a ľudia kupovali francúzske či nemecké zemiaky.“
Na stretnutí sa zúčastnili aj Ján Vajs, poverený zastupovaním generálneho riaditeľa Sekcie poľnohospodárstva a Peter Závodský
z odboru rastlinnej výroby – komodita cukor.
