HANÁČKOVÁ Eva (1), KOVÁČ Karol (1), ŽÁK Štefan (2), MACÁK Milan (1)
(1 – Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2 – Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, VÚRV, Piešťany)
Využitie slamy ako organického hnojiva pri pestovaní repy cukrovej v zraniteľných oblastiach Using straw as organic manure in growing sugar beet in vulnerable zones
A field stationary experiment with sugar beet variety Intera was carried out during 1998–2002 at the Research Farm Borovce, RIPP Piešťany.
The yield of sugar beet bulb and quality parameters (digestion, extraction and refine sugar production) and molasses forming components
(alpha-amino nitrogen, Na, K) were significantly influenced by weather conditions, fertilization and their interaction. The results pointed out
the possibility of straw management fertilization without addition nitrogen input by growing sugar beet in water protected area, water vulnerable zone.
The suggested management is also suitable for growing sugar beet on rich soil with high level of mineralization and production of nitrate and
also in farms without livestock production. In five year average results, the yield of sugar beet on straw treatments including phosphorus, potassium
fertilization with comparison to farm yard manure including mineral fertilization treatments was 12,1 % less but on the other hand the technological
quality of sugar beet bulb (digestion, extraction and refine sugar production and molasses forming components) were significantly higher.
Poľný stacionárny pokus s repou cukrovou, odroda Intera, bol založený v rokoch 1998 až 2002 v Borovciach neďaleko Piešťan na hlinitej
hnedozemnej černozemi so slabo kyslou pôdnou reakciou, s dobrým obsahom prístupného fosforu a stredným obsahom prístupného draslíka.
Cieľom bolo posúdiť vplyv zaoranej pšeničnej slamy na produkciu a kvalitu repy a porovnať tieto parametre s výsledkami dosiahnutými
pri hnojení maštaľným hnojom.
Úroda buliev repy cukrovej a jej kvalitatívne parametre boli štatisticky významne ovplyvnené priebehom poveternostných podmienok, hnojením
a interakciou oboch faktorov. Výsledky poukázali na možnosť využitia slamy bez jej doplnkového hnojenia dusíkom pri pestovaní repy cukrovej
v oblastiach s ochranným režimom zdrojov podzemných vôd, na pôdach s vysokou mineralizačnou schopnosťou a následnou tvorbou dusičnanov,
ako aj
na hospodárstvach bez živočíšnej výroby. V priemere piatich pokusných rokov bola dosiahnutá úroda buliev repy na variante so zaoranou pšeničnou
slamou a aplikovanými fosforečnými a draselnými hnojivami v porovnaní s variantom hnojeným maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami nižšia
o 12,1 %, avšak technologická kvalita buliev bola štatisticky významne vyššia.