POSPIŠIL Richard, CANDRÁKOVÁ Eva, ONDREJČÍKOVÁ Zora
(Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)
Účinok hnojenia digestátom na energetickú efektívnosť produkcie repy cukrovej Effect of Digestate Fertilization on Energy Efficiency of Sugar Beet
Production
The field trial experiment with sugar beet was carried out in Kolíňany in 2004–2008. A biogas station is situated
in Kolíňany too. The digestate – secondary product after production biogas was applied into sugar beet stand.
We evaluated energy pretension of sugar beet grow in interaction with process of atmospheric conditions on the
root yield of sugar beet. The highest statistical significant yield (58.88 t/ha) was at the variant after
application digestate during vegetation in average of the years 2004–2008. The energy inputs were higher
at the variants with farmyard manure than at the variants with digestate. The highest energy inputs were
at the variant with farmyard manure 40 t/ha. The production and manipulation with farmyard manure was high
exacting in term of energy. From results of experiment result that growing of sugar beet is on a large scale
affected not only moisture quantity but primarily its sufficient in critical evolutionary period. The signs are
statistically significant higher root yields of sugar beet in the year 2007 (57.38 t/ha) when stands had plenty
of moisture and reasonable temperatures in critical period. These conditions were not fulfilled in the year 2006
it showed the lowest root yield of sugar beet (43.10 t/ha) within evaluated period.
V rokoch 2004–2008 bol založený poľný poloprevádzkový pokus s pestovaním repy cukrovej v lokalite Kolíňany kde sa nachádza
aj bioplynová stanica. Vedľajší produkt po výrobe bioplynu digestát-biokal bol aplikovaný do porastov repy cukrovej.
V interakcii s priebehom poveternostných podmienok na úrodu buliev repy cukrovej sme hodnotili aj energetickú náročnosť
jej pestovania. V priemere rokov 2004–2008 bola vysoko preukazne najvyššia úroda (58,88 t/ha) získaná z variantu
po aplikácii digestátu-biokalu počas vegetácie. Vklady energie boli vyššie
na variantoch hnojených maštaľným hnojom ako na variantoch hnojených biokalom. Najvyššie energetické vklady boli
pri použití maštaľného hnoja v dávke 40 t/ha. Výroba a manipulácia s maštaľným hnojom bola z energetického hľadiska
vysoko náročná. Z výsledkov pokusu vyplynulo, že pestovanie repy cukrovej je vo veľkej miere ovplyvnené nielen množstvom
vlahy, ale najmä jej dostatkom v rozhodujúcom vývinovom období repy. Dôkazom sú štatisticky vysoko preukazne vyššie úrody
buliev repy cukrovej v roku 2007 (57,38 t/ha), kedy v rozhodujúcom období narastania buliev mali porasty dostatok vlahy
a primerané hodnoty tepla. V roku 2006 tieto podmienky neboli splnené, čo sa prejavilo najnižšou úrodou buliev repy cukrovej
(43,10 t/ha) v rámci nami hodnoteného obdobia.