HUTŇAN Miroslav, TÓTH Štefan, BODÍK Igor, KOLESÁROVÁ Nina, LAZOR Michal, LEHOTSKÁ Soňa, DRTIL Miloslav
(Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva, FCHPT STU, Bratislava; *Slovenské cukrovary, s. r. o., Sereď
)
Kofermentácia vysladených repných rezkov a odpadových vôd cukrovaru Cofermentation of Spent Sugar Beet Pulp and Wastewater
In factual literature it is possible to find information about anaerobic treatment of spent sugar beet pulp in a mono-digestion
systems or co-digested with other substrates. For some sugar beet factories with free capacity of the anaerobic reactor on
the anaerobic-aerobic wastewater treatment plant (WWTP), cofermentation of spent sugar beet pulp and wastewater may be an interesting
option. This possibility was studied in this work, which presents the results of the operation of a pilot plant with anaerobic
reactor with the volume of 3.5 m3. Sugar beet pulp and wastewater, which were produced during the campaign in the sugar beet
factory, were processed in this reactor. The results of the pilot plant operation showed that cofermentation of these materials
is possible and that the content of ammonia nitrogen in the anaerobic reactor sludge water can even be lower. However, nitrogen
content in sludge water depends on the C:N ratio of the processed sugar beet pulp. The recommended organic loading rate of
an anaerobic reactor is 6 kg.m–3.d–1 (COD) and during normal operation of the sugar beet factory more than half of this load
is supplied by the sugar beet pulp. Cofermentation of wastewater and spent sugar beet pulp in an anaerobic reactor of sugar
beet factory WWTP is expected to result in 1.5- to 2-fold production of biogas compared to the treatment of only wastewater.
V odbornej literatúre je možné nájsť informácie o samostatnom anaeróbnom spracovaní vysladených repných rezkov alebo ich spracovaní
s ďalšími substrátmi. Pre niektoré cukrovary, ktoré majú voľnú kapacitu anaeróbneho reaktora na anaeróbno-aeróbnej čistiarni odpadových
vôd (ČOV), však môže byť zaujímavá aj možnosť spoločného spracovania vysladených repných rezkov a odpadových vôd cukrovaru. Táto možnosť
bola študovaná tejto práci, v ktorej sú uvedené výsledky prevádzky poloprevádzkového modelu anaeróbneho reaktora s objemom 3,5 m3.
V tomto reaktore boli spracovávané repné rezky a odpadové vody, ktoré boli produkované počas kampane v cukrovare. Výsledky prevádzky
ukázali, že kofermenácia týchto materiálov je možná a že obsah amoniakálneho dusíka v kalovej vode anaeróbneho reaktora sa môže
dokonca znížiť. Obsah dusíka v kalovej vode však závisí od pomeru C:N v spracovaných rezkoch. Odporúčané celkové objemové zaťaženie
anaeróbneho reaktora je 6 kg.m–3.d–1 (CHSK), pričom pri bežnej prevádzke cukrovaru predstavuje viac
ako polovicu zaťaženie vysladenými
rezkami. Pri kofermentácii odpadových vôd a vysladených rezkov v anaeróbnom reaktore ČOV cukrovaru je možné očakávať
1,5 až 2násobnú produkciu bioplynu oproti spracovaniu samostatných odpadových vôd.