ERNST Dávid1, ČERNÝ Ivan1, PAČUTA Vladimír1, SKOPAL Ján1, VICIAN Tomáš1, ZAPLETALOVÁ Alexandra1,
RAŠOVSKÝ Marek1, GAŽO Ján1, ŠULIK Richard2
(1Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre; 2Považský cukor, a.s., Trenčianska Teplá)
Úroda a cukornatosť repy cukrovej v závislosti na rôznych spôsoboch obrábania pôdy
Yield and Sugar Content of Sugar Beet Depending on Different Soil Tillage Technologies
The paper presents the results of field experiments with sugar beet carried out in the period 2017–2019 on the fields of PD Devio Nové Sady aimed at researching the influence of different
tillage methods on root yield and sugar content. Statistical analysis of the data confirmed a highly significant effect (P < 0.01) of tillage, temperature and precipitations in tested years
and their interaction on root yield. Sugar content values were highly influenced by the year and statistically significantly influenced (P < 0.05) by tillage treatments, as well as by the
interaction between tillage treatments and the year. The highest average sugar beet root yield was recorded in 2017 (95.9 t/ha), statistically highly significantly higher than root yields
in 2018 (70.9 t/ha) and in 2019 (72.9 t/ha). In the overall average of the three studied years, the highest root yield (87 t/ha) was recorded in Treatment 3 using double disking 120 mm
and 200 mm followed by soil loosening to a depth of 340 mm. The observed average was statistically highly significantly higher than other treatments, including the control Treatment 1.
The highest average sugar content was achieved in 2019 (16.1%) which is statistically highly significant compared to 2018 (15.1%) and 2017 (14.9%). In the analysis of the overall averages
over the evaluated years, the highest average sugar content (15.7%) was recorded in Treatment 4, which used 200 mm disking followed by soil loosening to a depth of 350 mm. This average
sugar content in Treatment 4 was significantly higher than control Treatment 1, where disking to depths of 120 and 200 mm was used, followed by plowing to a depth of 250 mm. The application
of disking to depths of 120 mm and 200 mm followed by soil chiseling to a depth of 450 mm in Treatment 2 showed the highest variation of the recorded sugar content in the range of 2.26% between
the years, while the control treatment sugar content values varied only in the range of 1.34%.
Príspevok prezentuje výsledky poľných pokusov realizovaných v období rokov 2017–2019 na pozemkoch PD Devio Nové Sady zameraných na výskum vplyvu rôznych spôsobov obrábania pôdy na úrodu buliev
a cukornatosť repy cukrovej. Štatistická analýza údajov potvrdila vysoko preukazný vplyv (P < 0,01) obrábania pôdy, teplotných a zrážkových podmienok ročníka a ich vzájomnej interakcie na úrodu
buliev. Hodnoty cukornatosti boli vysoko preukazne ovplyvnené ročníkom a štatisticky preukazne (P < 0,05) variantmi obrábania pôdy, ako aj interakciou medzi variantmi obrábania pôdy a ročníkom.
Najvyššia priemerná úroda buliev repy cukrovej bola zaznamenaná v roku 2017 (95,9 t/ha), štatisticky vysoko preukazne vyššia od úrod v roku 2018 (70,9 t/ha) a v roku 2019 (72,9 t/ha).
V celkovom priemere troch sledovaných rokov bola najvyššia úroda buliev (87 t/ha) zaznamenaná vo variante 3 s použitím dvojnásobného diskovania 120 mm a 200 mm s následným kyprením do hĺbky
340 mm. Zistený priemer bol štatisticky vysoko preukazne vyšší než ostatné varianty vrátane kontrolného variantu 1. Štatisticky vysoko preukazne najvyššia priemerná cukornatosť bola dosiahnutá
v roku 2019 (16,1 %) v porovnaní s rokmi 2018 (15,1 %) a 2017 (14,9 %). Pri analýze celkových priemerov počas hodnotených rokov bola najvyššia priemerná cukornatosť zaznamenaná vo variante 4
(15,7 %), pri ktorom bolo použité diskovanie 200 mm a následné kyprenie do hĺbky 350 mm. Zistený priemer bol štatisticky vysoko preukazne vyšší než kontrolný variant 1, kde bolo použité
diskovanie na hĺbku 120 a 200 mm, nasledované orbou na hĺbku 250 mm. Aplikácia diskovania do hĺbky 120 mm a 200 mm s následným podrývaním do hĺbky 450 mm vo variante 2 sa prejavilo najvyšším
kolísaním zaznamenanej cukornatosti v rozpätí 2,26 %, kým kontrolný variant kolísal v hodnotách cukornatosti len s rozpätím 1,34 %.